Vianočné sviatky sa nám pomaly ale isto prehupli do nového roku, a tak internet ako už tradične zaplavili "PFká". Väčšina firiem, jednotlivcov, časopisov i záhradných trpaslíkov nám praje celkom jednoducho šťastný nový rok. Sem tam sa pridajú aj adjektíva ako úspešný, zdravý, bohatý či lepší ako ten predchádzajúci. Málokedy však natrafíte na originálny text, pri ktorom je vidieť, že si autor dal námahu a zamyslel sa. Tu je niekoľko práve takých!

1. Martinus.sk

Moje najobľúbenejšie kníhkupectvo na planéte opäť dokázalo, že čokoľvek vypustí zo svojej dielne, musí byť jednoducho "spešl". Tento rok vám knižní mágovia z Martina (a svojho online kráľovstva) však nebudú priať nič, zaprajete si sami! Miesto klasického PFka totiž Martinus tento rok prišiel s tzv. "knihoskopom" - obdobou ročného horoskopu, ktorý vám budúcnosť prezradí vďaka vašej obľúbenej knihe. Presnejšie - v tejto knihe si ju nájdete sami a výsledok "veštenia" môžete uverejniť na FB stránke alebo na twitteri obľúbeného knižného obra. Textovo je teda toto "PFko" zaujímavé hlavne preto, že interesantný textový obsah produkujú samotní užívatelia, nie autor. Aby som bola fér, musím okrem Martinusu do nebies vychváliť aj Zaraguzu, ktorá za týmto počinom stojí kreatívne i technicky. Klobúk dolu, pre mňa jednoznačne tohtoročný víťaz.

Link: http://www.martinus.sk/pf2012/

2. Pelikan.sk

Ďalší slovenský obor, ktorý sa pre zmenu zaoberá najmä predajom leteniek. Tento rok si však slovenskí "pelikánci" zaleteli aj do môjho článku, práve vďaka ich zaujímavému a vtipnému "PFku". To spája atraktívne čísla s vtipne a milo zvoleným obsahom, ktorý dokumentuje rok života vo firme. Spolu s príjemným dizajnom opäť počin na jednotku.

PS: Toto PFko som našla vďaka tweetu Michala Trubana z Websupport.sk, ďakujem ;)

Link: http://marketing.pelicantravel.com/mailing/sk/pf2012/pf2012.html

3. BiznisWeb.sk

Milé a vtipné klasické "PFko" s netradičným textom, na ktoré som narazila náhodou pri googlení. Vianočné a novoročné "otrepané" básničky, ktoré mi chodia SMSkami až do Troch kráľov síce z duše neznášam, ale táto jedna sa podarila. Keď sa teda spojí príjemná grafika s nápaditými a vtipnými veršami, môže aj klasické novoročné "jépégéčko" dostať ten správny šmrnc.

Link: http://www.biznisweb.sk/post/novorocne-pf-od-bizniswebsk-111/

Mimo tohto výberu slovenských best-of, na ktoré som náhodne narazila, by som vám i ja rada zapriala všetko dobré s mojím vlastným firemným "PFkom". Tento rok som mu síce nevenovala príliš veľa pozornosti, no snáď vás aspoň troška "zahreje" pri srdiečku ;)) Tu je teda tohtoročné Adlervia PF. A nakoľko mi s ním graficky pomáhali stabilní kolegovci zo spriaznenej agentúry Art4web.sk, mrknite aj na ich web, v úvodnom slideri sa vám zobrazí chrumkavé prianie k uplynulým Vianociam, v ktorom mám textovo prsty zasa tak trochu ja ;)

Ak sa vám výber tohtoročných textovo zaujímavých "PFiek" páčil, zdieľajte článok na soc. sieťach alebo mi dajte vedieť v komentároch, na aké novoročné kreatívne textové počiny som zabudla - doplníme! Zahrnula som iba tie, ktoré ku mne tento rok nejako spontánne priplávali, takže ich zbierka nie je veľká, napriek tomu si myslím, že inšpirujúca.

Všetko dobré v novom roku priatelia!

Permalink | Leave a comment  »

Na úvod tohto článku by som rada podotkla, že bude NEKOMERČNÝ. Je síce na firemnom blogu, ale najmä preto, že práve vďaka nemu by som dobrú myšlienku rada posunula ďalej a rozšírila do sveta v čo najhojnejšom počte. O čom teda dnes bude reč? Téma je celkom jednoduchá a síce - čo vznikne, ak sa spojí  profesionálny marketér s bežeckým nadšencom s nezištným úmyslom pomôcť okrídlenej celoslovenskej nadácii? Prečítajte si viac v dnešnom blogovom zápise...

Ešte niekedy začiatkom leta tohto roku ma prostredníctvom e-mailu oslovil bežec Ľubomír Matiašovič. Napísal mi ako copywriterke, ktorá by mu mala dodať krátky slogan na jeho tričko. V prvom momente som e-mail vyhodnotila ako klasickú zákazku. Oduševnený bežec chcel totiž za moje služby platiť ako riadny klient. Keď som však e-mail dočítala do konca, chytil ma (našťastie len kreatívny) zápal a rozhodla som sa bez nároku na honorár pomôcť dobrej veci.

O čo teda šlo? Ľubomír mal skvelý nápad, ako pred čo najväčším publikom spropagovať dobrú vec, konkrétne obľúbený charitatívny projekt Dobrý anjel. Systém sama podporujem ako súkromná osoba a jeho konanie mi bolo vždy veľmi sympatické. Ľubomír mal za cieľ získať pre nadáciu čo najviac nových anjelov, ktorému mohlo dopomôcť aj propagačné tričko na maratóny a behy. Autor myšlienky najskôr oslovil samotnú nadáciu s tým, či by bolo možné behať s logom Dobrého anjela na tričku. Manažment nadácie sa však obával možnej mylnej interpretácie, konkrétne že je bežec systémom podporovaný, nie že ho sám podporuje. Preto prišla na rad idea osloviť copywritera, ktorý by vymyslel slogan na bežecké tričko. Ten by mal jasne podať informáciu, že bežec je podporovateľom systému a že nabáda aj ostatných, aby sa zapojili tiež. A tu som prišla na scénu ja... Ako inak, musela som sa zmestiť do niekoľkých krátkych slov a spolu so sloganom priniesť vtipnú a atraktívnu myšlienku. Ťažká to úloha! No nakoniec sa podarilo a z niekoľkých návrhov bol vybratý slogan BEŽTE (POMÔCŤ) AJ VY! Ten elegantne spojil bežca s pomocou systému Dobrý anjel (ktorý reprezentovalo logo a dodatok s web stránkou) a call to action výzvou v jednom.

Tričká sa zrodili pod Ľubomírovou taktovkou a ak mám správne informácie, veľmi sa páčili aj v samotnej nadácii. Jedno sa ušlo aj mne, veď pozrite sa do galérie na konci článku :)

Prečo o tomto všetkom ale píšem? V tomto prípade mi nejde o promo copywriterského umu, ale o promo dobrej veci. Dobrý anjel je podľa môjho osobného názoru krásny projekt, ktorý som rada podporila svojimi schopnosťami. Môj kolega bežec Ľubomír tak urobil tiež a v rámci niekoľkých behov už stihol tričkom zapôsobiť na stovky divákov a účastníkov. Dobrého anjela už na bežeckom tričku videli v Ľubkovom podaní na River Park Night Run behu či na ďalších dvoch bežeckých akciách v Banskej Bystrici a v Košiciach. Týmto blogovým zápisom by som rada poďakovala Ľubomírovi za oslovenie v dobrej veci, Dobrému anjelovi za úžasné činy, ktoré robí a všetkým vám za zdieľanie tohto článku, vďaka ktorému možno ďalší Slováci "pobežia" podať pomocnú ruku tam, kde je to najviac potrebné...

Nezabudnite: Bežím(e) na www.dobryanjel.sk ;)

ĎAKUJEM!

See the full gallery on Posterous

Permalink | Leave a comment  »

V minulom článku som spomínala mimo iného aj môj (ošúchaný) medzerník. Ten je podobne ako písmenká súčasťou klávesnice. A keďže väčšina textárov dnes píše prevažne v elektronickej podobe, rozhodla som sa priniesť zbierku tých najbizardnejších klávesníc, aké sa mi podarilo na nete vyloviť. Šikovným pomocníkom mi bol portál Fancy, takže... tu sú!

1. Písací stroj - tento kúsok je snom každého old school copywritera. No nie je najs?

Klávesnica tu: http://www.thefancy.com/things/230502571/Art-Deco-Keyboard

2. Pre blondýnky - ešte, že som bruneta :-D Inak by sa zrejme takéto niečo zišlo...

Klávesnica tu: http://www.thefancy.com/things/235255637/%3A%3A-KEYBOARD-FOR-BLONDES-%3A%3A

3. Nepolapiteľná - fyzicky sa jej nedotknete, ona viacmenej v realite ani neexistuje, vidia ju len naše oči. Star Trek? Nie, laser :)

Klávesnica tu: http://www.thefancy.com/things/242150175/Bluetooth-Laser-Virtual-Keyboard

4. Zrkadlovka - nie, nejde o foťák. Ide o klávesnicu podobnú sklokeramickej varnej doske :-D Akurát že táto sa ešte ponáša aj na zrkadlo. Chcela by som ju už len preto, že by sa do nej nedostával "bordel"!

Klávesnica tu: http://www.thefancy.com/things/244160097/Minebea-Cool-Leaf-Keyboard-Concept-B...|-Geeky-Gadgets

5. Gumkáči style - zmotať do tašky či používať ako antistress-pomôcku na všakovaké ohýbanie? Ide to s touto krásavicou.

Klávesnica tu: http://www.thefancy.com/things/245822689/Bluetooth-Mini-Keyboard

6. Zo skla

- áno, aj taká môže byť klávesnica. Vyzerá naozaj štýlovo, no sériovej výroby sa zrejme tak skoro nedočkáme...

Klávesnica tu: http://www.thefancy.com/things/251013383/Kong-Fanwen%E2%80%99s-No-Key-Flat-Gl...

7. Z dreva - teda aspoň budí taký dojem. Je veľmi vzhľadná a asi by sa šikla každému "prírodnému" copywriterovi.

Klávesnica tu: http://www.thefancy.com/things/242449265/Engrain-Tactile-Keyboard-by-Michael-...

See the full gallery on Posterous

Tak ako, vybrali by ste si? Na akej klávesnici píšete vy? Je niečím špecifická, alebo je to stará osvedčená klasika? :)

Zdroj obrázkov: thefancy.com

Permalink | Leave a comment  »

Už dlhšie mám potrebu napísať článok o medzerách. Symbolicky aj čisto prakticky. Obyčajná medzera v živote copywritera totiž môže nabrať nevídané rozmery. Také, na aké by ste si zrejme ani nepomysleli :) Ako ochutnávku spomeniem Paula Coelha, vtipné zážitky s klientmi so zníženou inteligenciou a zvýšenou mierou arogancie a do tretice vizuálne (ne)roztomilý a zároveň veľmi spoľahlivý ukazovateľ, ako spoznáte, že máte do činenia s copywriterom. Tak poďme na to...

Medzery v poetickom duchu

Začala by som kúsok rozprávkovo, ako sa na Adlerviu patrí :) Jeden z mojich obľúbených spisovateľov - Paulo Coelho - spomína v jednej zo svojich kníh medzery. Už si presne nespomeniem, v ktorej to bolo, no posolstvo bolo jednoduché a pritom priam až filozofické...

Medzery sú prázdne miesta. Prázdne miesta medzi slovami v texte. Slúžia ako oddeľovače významu. Ako hranica. Dávajú jednotlivým slovám dýchať. Ale sú to stále len prázdne miesta. Ticho medzi slovami. Text bez medzier by sa nám čítal len ťažko, takže z toho vyplýva, že medzery chceme. Chceme ticho a prázdno? Je to občas zvláštne :) Medzera je protipól slova a teda vytvára spolu so slovom harmóniu. Ako čierna a biela farba. Ako noc a deň. Spomínaný Paulo Coelho raz napísal, že človek začne byť spokojný so životom až vtedy, keď prestane chcieť neustále vypĺňať medzery. Bude šťastný a spokojný až vtedy, keď im ponechá ich (harmonické) prázdno. V copywritingu ide o niečo podobné. Copywriter by sa mal naučiť harmonicky zaobchádzať s prázdnom. Nesnažiť sa zaplniť prázdno príliš veľa slovami. Ale zasa prázdno ani nenechávať. Mal by sa snažiť nájsť harmóniu textu a písať aj medzi riadkami, hoci medzi nimi oficiálne to prázdno bude. To je to, čomu sa hovorí skvelý text. Presne to je to čarovné fluidum, vďaka ktorému sa čitateľ do vašich písmen nevysvetliteľne zamiluje na prvý pohľad :)

Časové medzery

Okrem tých textových sa v živote copywritera môžu vyskytnúť aj časové medzery. Doba, kedy je menej zákaziek alebo doba, kedy je skrátka čas na iné veci ako na prácu. Príklad? Cesta autobusom, lietadlom, vlakom, večer pred spaním, no dobre, dobre, aj na WC napríklad :-D Čo vtedy robiť? Moja odpoveď je ČÍTAŤ! Nemusíte nutne odbornú literatúru. Práve naopak, tú by som zaradila do pracovného času ako súčasť povinného vzdelávania. A keďže je povinné (a náročné na vstrebávanie), nie vždy prináša prirodzené potešenie. Beletria je protipólom odbornej literatúry a ľuďom sa spája s oddychom. Pre mňa je čítanie navyše niečo ako protipól písania, takže o to lepšie - veď pridružená aktivita! Neverili by ste, koľko sa dokážete naučiť z toho, čo pre vás niekto iný napísal! Navyše ak sa tak deje podprahovo a teda celkom autenticky. Príklad? Gramatika. Pred pár rokmi som čítala slovenský knižný preklad Foresta Gumpa. Aby bol autentický, preložili ho aj s gramatickými chybami. Ako som ho dočítala, ešte asi 2 mesiace som začala pri písaní spontánne robiť tie isté gramatické chyby, aké sa vyskytovali v knihe... amazing, isnt´t it? Fungovať to bude teda aj v opačnom garde (dobrá gramatika do hlavy z korektných textov), zvlášť ak máte fotopamäť. Ďalším príjemným "podprahovým učivom" z beletrie je pútavá štylistika (keďže kniha musí čitateľa zaujať), ktorá sa zíde aj v reklamnej praxi. No a v neposlednom rade i "banality" ako členenie textu, výstavba príbehu, pomenovanie kapitol (headlines), tvorba nadpisov... nezdá sa vám to akési povedomé? :)

Vtipné medzery

Na tieto ste sa asi tešili najviac, všakže? A teda je sa na čo! Prvou vecou, ktorú by som rada nadhodila na pretras, je naceňovanie textov v copywriterskej praxi. Prednedávnom som narazila na uletený web, ktorého hlavným aktérom je "typický český klient". Obávam sa ale, že väčšina slovenských freelancerov by mi dala za pravdu, že od bratov Čechov sa až tak nelíšime... Ja osobne mám napríklad veľmi podobnú skúsenosť ako je táto. Prečítajte si, je to krátke a stojí to za to! Už ste tu späť? Super, nie? :-D Tiež chcel odomňa klient kalkuláciu "bez medzier" (keďže účtujem na normostranu, čo je 1800 znakov vrátane medzier) a ešte navyše požadoval nerátať spojky a predložky :-DDD Čo dodať...

Poslednou vecou, ktorá by vás dnes mala rozosmiať, je fotografia mojej rok starej klávesnice na notebooku. Až na týždňovú dovolenku, nejaké tie Vianoce a pár víkendov píšem naozaj denne. No a keď už sme pri tých medzerách... tak sa pozrite, ako vyzerá copywriterkin medzerník! ;))) Už viete, podľa čoho najbližšie spoznáte maniaka do písmeniek? :)

Permalink | Leave a comment  »

Alebo dnes aj o tom, prečo nikdy nebudem písať pre mäsokombinát... interested? Čítajte ďalej! V tomto blogposte by som sa rada kúsok povŕtala v povahe myšlienok copywritera či ak chcete kreatívca, ktorý je zodpovedný za ideovú tvorbu reklamy. Pretože práve na tomto poli sa nám v dnešnej dobe urodilo akosi príliš veľa zápasníkov...  

Etika kreatívca voči vlastnému vnútru

Všetky možné príručky s ústrednou témou copywriting hovoria, že by copywriter nemal písať o niečom, s čím nie je stotožnený. Ak sa totiž človek do písania núti a téma je mu v podstate proti srsti, nikdy nemôže vzniknúť naozaj dobrý text. Prečo je to tak?

Najlepšie myšlienky totiž prichádzajú vtedy, keď ste z témy nadšení... tzn. keď je vám blízka, keď ste presvedčení, že produkt či služba môže naozaj niekomu pomôcť, niekoho potešiť či inak rozvíriť vody na emocionálnej hladine ľudskej duše. O to viac, ak práca copywritera baví.

Pre každého môže byť teda hranica (ne)atraktívnosti a (ne)prípustnosti témy niekde inde. Čo ešte napísať a čo už nie? Kde je tá pomyselná čiara, ktorú už neradno prekročiť? Čo sa týka "interných smerníc", tie by si mal každý tvorca určiť sám. Mnohí sú toho názoru, že copywriting je práca, ako každá iná a kreatívec by sa mal vedieť odosobniť a byť profesionál. Ale ide to v skutočnosti? Ak niekto vykonáva svoju prácu naozaj poctivo a s oduševnením, tak sa postaví na moju stranu a dá mi za pravdu, že nie. Druhá strana by zrejme argumentovala, že som slaboch a preto to nedokážem. Možno iní kreatívci sú silnejšie osobnosti a preto dokážu so sebazaprením písať aj o veciach, ktoré sú im proti srsti. Neberiem im to. Každý sme iný a aj to je výhoda trhu. Ak za mnou príde klient s témou, ktorú nie som ochotná napísať, ešte stále môže využiť služby niektorého z mojich kolegov z brandže. A to je fajn. No ja osobne sa radšej vzdám niekoľkých zákaziek a pokojne sa nechám označovať i za neprofesionálnu, ako by som mala porušiť svoje vnútorné zásady.

Hranicou je pre mňa osobne útok alebo ubližovanie. Ak produkt či služba niekomu ubližuje alebo ak sa pri jeho / jej výrobe používalo násilie, znamená to pre mňa STOP. Nech je to akokoľvek radikálne. I´m sorry, babe.

O čom / pre koho teda nikdy nebudem písať?

• mäsokombináty (uf! som viac či menej vegetarián, takže toto naozaj nie...)
• cigarety (toto fakt nemusím...)
• kožušníctva (zasa raz trpiace zvieratá)
• útočné kampane (viac nižšie)
• a našlo by sa ešte, len mi teraz nepríde na myseľ...

Etika kreatívca voči spoločnosti

No... a tu je ďalší problém. Ja ako freelancer zatiaľ z realistických dôvodov nesnívam o tom, že by som niekedy napísala kampaň napríklad pre BMW. Toto je ale práve tá oblasť, kde sa odohrávajú najtvrdšie boxerské zápasy. 1. liga reklamy. Prime time v televízii. Megaboardy. Miliónové náklady na reklamu. A potom toľko nepriateľstva...

Okej, netvrdím, že sa konkurenti majú kamošiť. Takú ešte na planéte Zem nehrali :) Konkurenčný boj je fajn, zvyšuje kvalitu na trhu, znižuje ceny, atď. atď. Ale musí sa diať takým spôsobom, akým sa dnes deje? Prečo tak rapídne narástol počet útočných reklamných kampaní? Čo je na tom také super, udrieť si do konkurenta? Zosmiešniť ho? Ponížiť ho?

Svet pozná veľa takýchto príkladov. No rozmohli sa i na Slovensku. Stačí si spomenúť na takmer každodenný ružovo-oranžovo-modrý boj. Stále to isté dookola... Potom tu máme ešte hypermarkety, umývacie prostriedky a boxerskému ringu sa nevyhli ani automobilky.

Asi najznámejší príklad zo sveta je boj BMW verzus Audi verzus Subaru verzus Bentley (pozrite linky). Budem zlá, ale podľa mňa úplne najlepšie tieto žabomyšie vojny vystihol sám šéf Bentley... nemyslíte? :) Tu sa potvrdilo aj to, že kde sa dvaja (traja) bijú, tretí (štvrtý) vyhráva!

Podobnú útočnú automobilovú reklamu sme mali aj na Slovensku. KIA vs. Škoda, pamätáte?

Neustále zápasy... to je bežná prax. Akoby už reklamné agentúry nevedeli, ako inak zaujať. Ide to naozaj len s boxerskými rukavicami? Nedá sa urobiť reklama, ktorá bude kreatívna, veľmi dobre spracovaná a ešte k tomu napríklad aj užitočná? Ono to ide! Tu je svetlý príklad.

Nerozumiem teda tomu, prečo sa nemôže reklamný svet vydať touto cestou. Ja osobne som malá ryba na to, aby som to ovplyvnila. No mám vlastné rozhodnutie a to je, že si boxerské rukavice nenasadím. Nie je to môj štýl. No ak sa nemýlim, tak by nemal byť ani v prvej lige. Veď aj samotný Etický kódex reklamnej praxe (Rada pre reklamu) hovorí, že očierňovanie a verejné napádanie konkurenta v reklame je zakázané...

Tak teda? Čo tak si radšej kúpiť boxerské vrece a vybiť sa na ňom? Aké sú vaše skúsenosti? Čo si myslíte o konfrontačnej reklame a o jej etike? Máte vnútorné zásady, kvôli ktorým by ste neprijali niektorú zákazku? Budem rada, ak sa vyjadríte pod článkom alebo na Facebooku. Ďakujem a prajem krásne sviatky ;)

Permalink | Leave a comment  »

Alebo dnes aj o tom, ako nejde dohromady univerzitné štúdium a profesijná cesta copywritera. Vopred by som rada upokojila všetkých, ktorí si už teraz chystajú zamietavé komentáre. Iste, vysokoškolské štúdium je určite dôležité. Na jeho dôležitosť totiž útočiť vôbec nebudem. V mojom hľadáčiku sa dnes ocitne len jeden aspekt vysokoškolského či ak chcete univerzitného štúdia. A na čo by sa inak zameral blog copywritera ak nie na písanie?

(Ach tie nešťastné) seminárky, projekty, záverečné práce...

Ak chodíte alebo ste chodili na univerzitu / vysokú školu, iste máte skúsenosť s najrôznejšími písomnosťami, ktoré je počas školy nutné zvládnuť. Či už ide o drobné seminárne práce, projekty, alebo veľké záverečné práce, princíp je stále rovnaký - školské písomnosti majú svoju presne stanovenú štruktúru a formu. Zhrniem teraz najdôležitejšie body, ktoré by mal človek pri písaní prác na akademickej pôde dodržiavať (čerpajúc z interných smerníc jednej nemenovanej univerzity a vlastnej skúsenosti):

1. Jasne formulované nadpisy, ktoré musia čo najpresnejšie definovať faktický obsah práce - takéto nadpisy sú nezriedka dlhšie ako 2 či 3 riadky, sú natlačené odbornými výrazmi a preto sú často aj štylisticky úplne mimo - obsahujú veľa prívlastkov, slovných zvratov v genitíve, málo slovies a veľa zložených slov či frázových spojení, ktoré v hojnom počte často veľmi sťažujú samotné porozumenie nadpisu

2. Formálna úprava práce - tá striktne zakazuje svojvoľné používanie rôznorodej typografie, ba naopak - presne určuje, aký typ písma kde použiť a nedajbože, aby ste si dovolili vybočiť z radu. Dôležité je tiež umiestnenie každej jednej bodky, čiarky, bodkočiarky, kurzívy, tučného písma, úvodzoviek, zátvoriek či celkové členenie, zarovnanie a výsledné upravovanie textu. Grafika? Zabudnite! Biele stránky a čierne písmo, grafy a tabuľky výhradne v tradicionalistickom poňatí, neexistuje, aby ste menili farbu písma či nebodaj vytlačili prácu na iný ako biely kancelársky papier.

3. Vedecký štýl písania - každý jeden jav musí byť opísaný čo možno najviac exaktne. Je nutné vyvarovať sa príliš vágnych vetných konštrukcií, nepresných výrazov, osobných zámen a opisných tvarov, nedajbože by ste chceli použiť metaforu (maximálne tak v záverečnej práci o literárnom diele, aj to len vtedy, ak ju chcete rozpitvať na 3 stranách opäť len vedeckým štýlom písania). Do textu musíte vložiť čo najviac odborných výrazov a vyvarovať sa laických posudkov, opisov a komentárov. Pomáhať si musíte citáciami z odborných zdrojov a vlastný názor musíte vyjadrovať len v obmedzenej miere, aby práca nebola subjektívna a neodborná. Vlastné myšlienky sa očakávajú tak od úrovne PhD. či doc. a prof. Ako bakalár alebo magister (či inžinier) ešte v odborných akademických vodách veľa vody nenamútite.

4. Rozsah textu - v skratke platí, že čím viac, tým lepšie. Ku každému spracovávanému javu by ste mali mať po ruke minimálne dva rôzne pohľady na vec, ideálne je citovať čo najväčšie množstvo autorov z oboch táborov. Ak si zoberieme napríklad takú diplomovú prácu, tak jej minimálny rozsah na počet znakov vrátane medzier je 125 000. V praxi približne 70 až 90 strán. Na jednu tému...

5. Výpovedná hodnota pre laika - budem tvrdá, ale takmer nulová. Ak by sa napríklad na moju diplomovú prácu pozrel niekto mimo odbor, asi by mu veľa nedala... a to ešte neštudujem kvantovú fyziku.

Hyperkreatívna neskrotná myseľ copywritera

Toľko akademická cesta. Teraz sa pozrime na atribúty správneho textu z pohľadu copywritera:

1. Kreatívne headlines - nadpisy, ktoré musia byť nabité fantáziou, ktoré musia zaujať na prvý pohľad a pritom si zachovať aj svoju funkčnosť - informatívnu výpovednú hodnotu (vo väčšine prípadov, ak nejde vyslovene o headlines s cieľom vyprovokovať alebo vyvolať zvedavosť).

2. Formálna úprava - výrazná typografia, jasné členenie textu na niekoľko rôznych úrovní, nadväznosť na farbistú, nápaditú a kreatívnu grafiku, rôznofarebné písmo, bieločierna úprava je tu skôr výnimkou.

3. Kreatívne písanie - alfa a omega práce copywritera. Celkový štýl ťažko definovať, niekedy môže byť hovorový, niekedy žurnalistický, atď. Vyslovene záleží na druhu textu a jeho umiestnení. Každý text by mal byť originál a mal by obsahovať vlastné myšlienky, ktoré sú k téme, mal by nápadito a netradične opisovať objekt, ktorý propagujeme, mal by hrať na emocionálnu strunu čitateľa a ak má klient dostatok odvahy, tak platí, že dovolené je takmer čokoľvek (čo samozrejme neprekračuje literu zákona alebo morálne hranice spoločnosti a samotného copywritera - o tom zasa niekedy nabudúce).

4. Rozsah textu - tak a tu je asi najväčšia priepasť medzi akademikom a copywriterom. Viete si predstaviť 70 stranový propagačný leták? A niekoho, kto by mal tie nervy dočítať aspoň prvé tri strany? V reklame rozhodne platí, že menej je viac. Ľudia sú leniví (prepáčte, ale je to žiaľ väčšinou tak) a nechce sa im čítať siahodlhé romány kdekoľvek - ani na webe, ani v printovom prostredí, ani nikde. Chcú sa rýchlo dozvedieť, čo im ponúkate. A ak to podáte zaujímavo, tak je možné, že sa začítajú, lebo ich text bude baviť. Tomu sa povie copywriterský triumf. Rozhodne však neplatí, že by objekt propagácie mal byť opísaný čo možno najrozsiahlejšie a najdetailnejšie. Ak tak, tak potom na etapy. Najskôr ponúkneme čitateľovi stručný vhľad do témy, potom poskytneme detailnejší opis, recenzie, technické parametre... všetko rozdelené do tematických blokov - buď cez záložky, podstránky alebo hoci i strany, ak ide o print. Čitateľ ale musí mať možnosť voľby, čo si prečíta a čo už nie. Nesmiete mu dať 5-stranový blok textu, kde bude musieť informácie hľadať. V takom prípade prichádzate o zákazníka.

5. Výpovedná hodnota pre laika - tá musí byť stopercentná, najmä ak sa web či print zameriava na širokú vzorku trhu. Ak ideme písať o tepelnej izolácii, kde sú budúcimi zákazníkmi napríklad aj bežní obyvatelia panelových domov, ktorí si dodávateľa vyberajú na vlastnú päsť a nemajú znalosti z oblasti stavebníctva, musí byť text napísaný zrozumiteľne. Naopak, ak napríklad web cielime len na riaditeľov škôl, ktorým sa snažíme predať interaktívne tabule, nemusíme už laicky vysvetľovať ich používanie či výhody. Tie už sú cieľovke známe, dôležité je zachovať si skôr istý odborný štandard, aby riaditelia videli, že ste predajcovia od fachu a viete, o čom hovoríte.

Fight na život a na smrť (v tomto kole copywriter vs. akademik)

Toľko k obom pohľadom. Iste, ak by sa na prácu copywritera pozrel akademik, určite by našiel X-milión námetov na negatívne komentáre. Za všetky snáď možno nejasné až rozprávkové či možno dokonca zavádzajúce (z pohľadu akademika) nadpisy, z ktorých človek nevie, o čo presne v texte pôjde, príliš premrštená grafická úprava, ktorá odpútava pozornosť od textu, nejasné formulácie v texte, príliš veľa opisných tvarov, metafor, prirovnaní a text nepodložený citáciami z odborných zdrojov, krátky a neodborný text, ktorý má pre odborníka nulovú výpovednú hodnotu. Aby sme boli spravodliví, musíme uznať, že aj akademik má svoju pravdu. Záleží však, z akého uhlu pohľadu sa na vec pozeráme.

Ja som akademik i copywriter v jednom. Z vlastnej skúsenosti však musím povedať, že to nie je príliš šťastná kombinácia. Univerzita mi dala veľa a za veľa jej vďačím, bola to moja životná voľba a úroveň štúdia sa s konkurentmi v odbore nedá porovnávať (v pozitívnom zmysle). Ak sa však na celú vec pozriem očami copywritera, musím so sklonenou hlavou priznať, že 5 rokov na univerzite na mne zanechalo dosť veľa nepekných defektov. Tak napríklad:

• Dizajnéri ma neznášajú za moje tony textu. Večne dostávam ultimáta typu Iva, toto musí byť o polovicu kratšie. Mávam nepekné tendencie rozpisovať sa zbytočne. Preto v poslednej dobe vždy, keď píšem nový text, tak ho pred odovzdaním ešte o tretinu skrátim. Mimo iného aj metóda známeho marketéra minulosti Brucea Bartona (jeden zo zakladateľov siete BBDO).
• Niekedy sa snažím vec opísať príliš detailne alebo príliš odborne. Opäť problém spôsobený akademickým cvikom a heslom "hlavne exaktne!".
• Ťažké to bolo i na akademickej pôde, tam mi zasa vyčítali copywriterské "zlozvyky" :)) Že píšem príliš neformálne, že nepoužívam presné pomenovania ale synonymá či osobné zámená (ej moja milovaná štylistika, ale si utrpela bojové zranenia...), atď., atď. ...
• Takže... na toto dať pozor!

Čo vlastne chcel básnik týmto článkom povedať? Ak ste copywriter a zároveň akademik, dávajte si pozor na akademické zlozvyky. Ak ste akademik a chcete byť copywriter, skúste čo najrýchlejšie zabudnúť na strastiplné školské písanie alebo (a teraz budem opovážlivá) ak Vám škola veľa nedáva, skončite ju. Trúfnem si povedať, že copywriter (ak má talent), tak vysokú školu nepotrebuje, pretože tam ho písať nenaučia - iba ak akademicky, čo je viac na škodu ako na úžitok.

Samozrejme, možno píšem z cesty čo sa týka študentov masmediálnej komunikácie alebo podobných marketingovo orientovaných štúdií, no osobne nemám tú skúsenosť, takže nemôžem hodnotiť. Ak viete viac, pokojne sa vyjadrite v komentároch. Ak nie, tak mi neostáva iné, len zaželať Vám príjemný deň! :)

Permalink | Leave a comment  »

Veľké brucho a často aj poriadne veľká hlava budúceho podnikateľa... firma sa má narodiť už o pár týždňov či dokonca dní. Ako sa bude volať? Bude so svojím menom spokojná, keď vyrastie? Nezapadne do davu podobne znejúcich firemných rovesníkov? Bude mať vďaka svojmu menu zaručenú charizmu? Budú si ju ľudia pamätať? Pýtať sa môžeme donekonečna... dôležité však je, aby sme si pri novom mene firmy vedeli na tieto otázky jednoznačne odpovedať. Ako to dosiahnuť? Vytváranie mena budúcej firmy, produktu či služby je pomerne náročný proces. Kto už skúsil, dá mi za pravdu. Tvorca sa zvyčajne trápi niekoľko dní ak nie aj týždňov. Existuje X faktorov, ktoré tvorbu ovplyvňujú a určujú jej smer ako aj veľmi veľa rád a tipov, ako sa s celým procesom popasovať. A keďže som už nemálo takýchto procesov absolvovala, rada by som sa podelila o vlastné skúsenosti.

Čo ovplyvňuje naming

Vytvorenie mena firmy či produktu sa medzi odborníkmi zvykne nazývať aj naming. Tento proces je ovplyvnený niekoľkými faktormi, zhrniem tie najdôležitejšie:

• konkrétny názov vs. abstrakcia - má názov jasne vyjadrovať činnosť firmy alebo má byť skôr tajomný, obrazný či abstraktný?
• jazyk - ak bude názov konkrétny alebo obrazný, bude v domovskom jazyku alebo v angličtine? alebo dokonca v inom jazyku?
• prostredie podnikania - bude firma vyvíjať činnosť v kamennom obchode, na základe obchodných kontaktov alebo na internete?
• doménová koncovka - ak bude firma podnikať na internete alebo bude chcieť mať online prezentáciu, aká bude doménová koncovka?
• dĺžka mena - jedno slovo? dve? alebo iba pár písmeniek?
• výslovnosť - ako sa nové meno vyslovuje? znie dobre pre našinca? a ako by ho vyslovil cudzinec?
• právne hľadisko - je možné si meno zaregistrovať ako ochrannú známku? nepoužíva ho už niekto? (ne)nachádza sa už v obchodnom registri?
• zákazníci - kto budú zákazníci firmy resp. budúci užívatelia produktu? hodí sa názov pre túto cieľovú skupinu?

Všetky tieto faktory by si mal copywriter ešte pred samotnou tvorbou ujasniť s klientom. Možností je niekoľko, buď formou papierovej či elektronickej špecifikácie s niekoľkými detailne cielenými otázkami, alebo formou rozhovoru. Správne pochopenie klientových predstáv zabráni neskorším prípadným nedorozumeniam. Pri namingu je totiž vždy pomerne veľké riziko, že sa klientovi ani jeden z vytvorených názvov nebude páčiť a copywriter odíde so "skicovným".

Príprava na tvorbu

Keď už máme ujasnené, ktorým smerom sa má budúce meno uberať, môžeme si spraviť úvodnú rešerš. Ja osobne najčastejšie googlim, tzn. vyhľadávam firmy alebo produkty s podobným zameraním a sledujem, aké majú názvy. Je to dobré nielen na inšpiráciu, ale aj na získanie prehľadu, vďaka čomu sa copywriter neskôr vyhne obvineniu z plagiátu. V skratke - keď poznáte Coca-Colu, nenavrhnete už klientovi názov Coca-Cola, aj keby ste o značke (nedajbože) predtým nevedeli a vymysleli ju spontánne.

K prípravám na samotný naming patrí aj tvorba asociácií. Postačí čistý papier a ceruzka. Do stredu si napíšte, o aký produkt alebo o akú oblasť podnikania má ísť. Na strany potom požiadavky klienta, čiže ak chce napríklad do názvu zakomponovať svoje meno alebo nejaké konkrétne slovo či slovný kmeň (napr. "stav" pri stavebných firmách). Ak klient nemá žiadne špeciálne požiadavky, napíšte si rovno všetky asociácie, ktoré Vás s danou oblasťou napadnú. Príklad? Ak ide o stavebnú firmu, tak si napíšeme napríklad dom, stavba, materiál, tehla, omietka, stroje, budova, život, stavať, budovať, strecha, murivo, murár, staviteľ, atď. Dôležité je spísať si aj sekundárne asociácie, čiže napríklad pocity, tvary, chute a.i., ktoré sa nám s danou témou viažu. V prípade stavebnej firmy to môžu byť napr. pojmy ako trojuholník, štvorec, kváder, drina, šťastie, novinka, domov, sídlo, víťazstvo, mohutnosť, sila, atď.

Ideme na to

Ďalšou etapou je následne samotná tvorba názvu. Z vytvorených asociácií si copywriter začne vytvárať slovné kmene alebo slovné spojenia, ktoré potom vhodne kombinuje buď vzájomne alebo s inými slovami. Inšpiráciou môžu byť aj iné či už mŕtve alebo žijúce jazyky. Ak ideme napríklad tvoriť naming pre detektívnu kanceláriu, môže nám poslúžiť slovo odtlačok. V slovenčine však znie pomerne nevábne, v angličtine to tiež nie je žiadna výhra. No taká francúzska verzia empreinte už znie oveľa lepšie. Cudzie slová sa zároveň nemusia preberať v celom znení, stačí si vybrať časť slova a skombinovať ju s iným slovným základom alebo s koncovkou.

Dobrou pomôckou sú aj rôzne prefixy (predpony) alebo sufixy (prípony) z latinčiny alebo aj z domovského jazyka. Často sa k názvom produktov či firiem pridávajú koncovky ako -ia, -veo, -ico, atď.

Najkrajšie názvy zvyčajne vznikajú vtedy, keď sa dôvtipne skombinujú dva navonok spolu nesúvisiace objekty. Ak sa doplnia špičkovo spracovaným logotypom, firma má o fantastický prvý dojem postarané. Zaujímavým príkladom z tejto kategórie je napr. názov ROOSTAR (kombinácia angl. slova rooster (kohút) a star (hviezda)), ktorý dizajnéri prevtelili do naozaj podareného logotypu.

Obľúbené bývajú aj slovné hračky, ktoré sú k dispozícii najmä pri anglických názvoch. Za zaujímavé príklady uvediem napr. Rockit (rock it vs. rocket), iTea House (IT vs. iTea) alebo Amuse (amuse vs. a muse). Ak sa s takýmito názvami pekne pohrá dizajnér, úspech je zaručený. Tento postup nás zároveň učí, že nie vždy musí byť názov prvoplánový, ale že môže v sebe pokojne skrývať aj druhý význam.

V prípade slovných hračiek alebo odvodených názvov skvele poslúžia na inšpiráciu rôzne galérie logotypov alebo dizajnérske galérie.

Posledné trendy v namingu naznačujú aj čoraz častejšie použitie nezvyčajných kombinácií. Nájdete tak napríklad kaviareň s názvom Fat Cat či firmy ako Crazy Papagai alebo Black Snow.

(Ne)šťastná voľba domény a právne náležitosti

Pripravte sa na to, že pri zisťovaní obsadenosti doménového mena Vám odpadne možno až 80% všetkých názvov, ktoré ste vymysleli. Iste, je to škoda. Ale ak klient trvá napr. na koncovke .com a do doménového mena nechce prípony ako -online, -studio či -corporation, budete mať asi problém. Overiť dostupnosť domény si môžete takmer u všetkých väčších poskytovateľov hostingu priamo na ich webstránkach.

Čo sa týka právneho hľadiska, všetky vytvorené názvy by mali byť originálne a nik by ich ešte nemal používať. Prinajmenšom by však nemali byť registrované ako ochranná známka. Toto hľadisko si môžete overiť napr. na stránke Úradu priemyselného vlastníctva SR. Základom je i dostupnosť v Obchodnom registri SR (ak chce firma podnikať na Slovensku) prípadne v príslušnej krajine. Tú si jednoducho overíte napr. na webe ORSR.

Použiteľnosť a návrh marketingových stratégií

Ak meno spoločnosti či produktu tvorí profesionálny copywriter alebo marketér, práca sa nekončí pri dodaní niekoľkých návrhov. Profesionál zvyčajne na požiadanie klienta k názvu hneď vytvorí i slogan a pripraví varianty ďalšej použiteľnosti. Vždy je vhodné myslieť dopredu a navrhovať univerzálne meno či slogan, ktoré sa dajú ďalej rozvíjať. Geniálnym príkladom takejto stratégie je napr. slogan k názvu celoslovensky známeho kníhkupectva Martinus, ktorý znie Tisíce príbehov, jedno kníhkupectvo. Slogan je nesmierne variabilný a pri každej novej akcii či knihe ho možno použiť v inom znení. Pamätám si napríklad na ošiaľ okolo Twilight ságy, kedy kníhkupectvo ku každej knihe posielalo zadarmo záložku so sloganom Tisíce upírov, jeden Edward.

Google, Google, Google

Na záver je opäť dobré overiť si svoje víťazné návrhy v najväčšom vyhľadávači na svete. Google Vám povie, ako často sa Vami vytvorený názov vyskytuje (ideálne je ak vôbec) a ak sa nejaké výsledky nájdu, jednoducho tak zistíte, či sú relevantné alebo nie.

Potom už neostáva nič iné len vybrať meno a pripraviť sa na pôrod... good luck corporate baby!

PS: Netrúfate si na vyberanie mena sami? Zaručenú pomoc poskytne naše pôrodnícko-čarodejnícke oddelenie :)

Permalink | Leave a comment  »

Vo vodách textovej tvorby plávam už pomerne dlho, trendy v oblasti sa veľmi rýchlo menia, no jedna vec ostane nezmenená asi na večné veky - gramatika. Naša rodná reč milý slovenský jazyk je z gramatického hľadiska jeden z najťažších na svete. Oukej, to je síce celkom fajn ospravedlnenie, ale text plný "hrubíc" Vám sotva niekto odpustí... ako sa teda s týmto problémom popasovať? Dôvodov na správne a korektné texty je viac. Najmä ak ich chcete niekde publikovať (hej, aj internet sa počíta). Prvým a snáď najbanálnejším dôvodom je vlastný dobrý pocit a prezentácia na úrovni. Veď čo si zvyčajne verejnosť pomyslí o človeku, ktorému je gramatika cudzia?

Ďalší "motivačný faktor" je určite náš jazykový zákon z 1.9.2009, ktorý za nedodržiavanie pravidiel spisovnej slovenčiny v minulosti umožňoval udeliť pokuty v rozsahu od 100 € až do závratnej výšky 5000 €. Od januára 2011 platí novela tohto zákona, ktorá upravuje dolnú aj hornú hranicu pokút a tieto ustanovuje v rozmedzí od 50 € až do 2500 €. No nechceli by ste za jeden ypsilon nechať štátu niekoľko svojich výplat? Je síce pravda, že naši ústavní činitelia sa v názore na udeľovanie pokút v oblasti spisovnej slovenčiny rôznia (pokuty by sa mali vzťahovať len na informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR a nemali by byť povinné, pozn. aut.) a zatiaľ nie je známy prípad, kedy by niekto takúto pokutu aj naozaj dostal, no ako sa vraví, jeden nikdy nevie. Radšej mať texty v poriadku ako jedného dňa poskytnúť konkurencii dôvod na "nabonzovanie" na príslušný úrad a následné zlízanie smotany v podobe nedobrovoľného sponzoringu našej matičky vlasti.

Vráťme sa však miesto strašenia predsa len k racionálnym dôvodom. Či už píšete na osobný blog, prevádzkujete obrovský portál alebo spravujete firemnú webstránku, určite chcete, aby Vaše vystupovanie na internete prilákalo čo najviac čitateľov a zákazníkov. A nejde iba o internet. Do kategórie verejných textov sa rátajú aj pozvánky, letáky a brožúry, plagáty, e-maily a X ďalších rôznych foriem textu, ktorý sa dostane do interakcie s iným človekom ako s pisateľom. Katastrofálna úroveň ovládania vlastného materinského jazyka sa najčastejšie prejavuje na rôznych fórach a v diskusiách, kde je v príspevkoch často chyba na chybe.

Ako teda s týmto problémom zabojovať?

Existujú 2 spôsoby. Buď nájdete niekoho, kto je extrémne zdatný v slovenčine a text Vám skontroluje. Ak takého človeka nepoznáte, môžete si najať profesionálneho korektora, ktorý túto prácu pre Vás spraví za istú finančnú odmenu. Gramatické korektúry mimo iného nájdete aj v krajine Adlervia.

Ak však investovať nechcete, je tu ešte jedna možnosť a tou je online nástroj na kontrolu gramatiky. Stačí do vyznačeného priestoru vložiť skopírovaný text a stlačiť tlačidlo skontroluj. Tento šikovný nástroj následne označí všetky gramaticky nekorektné ako aj nespisovné výrazy a ešte k tomu ponúkne aj alternatívne správne výrazy. Super, nie? Pozor ale, ani technika nie je neomylná... tento nástroj je síce na rozdiel klasickej kontroly pravopisu vo Worde a podobných editoroch o niečo inteligentnejší, nedokáže však domýšľať súvislosti ako človek. Ak teda napríklad vložíte na kontrolu slovné spojenie "pekný muži", nástroj nezaregistruje žiadnu chybu. Obe slová totiž vníma samostatne, kedy aj naozaj korektné sú. Keď sú však už v tejto väzbe, ktorú dokáže vnímať jedine ľudská myseľ (zatiaľ...), nástroj ich nerozpozná a nevie odhaliť, že ide o nominatív množného čísla mužský rod, a teda že ide o výnimku a že v slove pekní má byť na konci dlhé mäkké í. Bŕŕŕ, veľa pravidiel? Máte pravdu, nechajme lingvistické analýzy a vráťme sa k užitočným informáciám.

Ak sa v slovenčine cítite celkom doma, no občas máte problém s hovorovými výrazmi, je tu ďalšia super pomôcka a síce Elektronický lexikón slovenského jazyka, tzv. SLEX. Stačí opäť vpísať požadované slovo a overiť si, či je spisovné, prípadne aký je jeho správny tvar. Slovník uvádza aj správne tvary pri skloňovaní, vysvetlenie významu ako aj synonymá či príklady použitia.

Suma sumárum - internet a moderná technika ponúkajú nasledovné dva skvelé nástroje na kontrolu gramatiky a správnosti textu:

• online nástroj na kontrolu gramatiky
• Elektronický lexikón slovenského jazyka

Oba sú veľmi nápomocné, no určite nenahradia ľudské znalosti a majú aj kopec nedostatkov. Ako už bolo spomenuté, nedomýšľajú väzby a často nepoznajú ani novotvary, ktoré už sú súčasťou jazykového úzu. Spomenúť musím i to, že sama nie vždy 100%-ne dodržiavam pravidlá spisovnej slovenčiny. Jednak kvôli požiadavkám samotného klienta, ktorý si napríklad miesto spisovného výrazu škatuľa žiada radšej použiť nespisovný no bežne zaužívaný výraz krabica, jednak aj kvôli lepšej štylistike. Často sa totiž nespisovný, no v jazykovej praxi zaužívaný výraz hodí do textu viac ako ten, ktorý je síce spisovný, no pozná ho málokto.

Podobne je to i s anglickými výrazmi, ktoré sú kodifikované v poslovenčenej verzii. Vedeli ste napríklad, že spisovne a teda správne máme mejkap a nie make-up? Je teda na zvážení každého tvorcu textu, na ktorú stranu sa prikloní. Či na tú konzervatívnu a rýdzo spisovnú, alebo si dovolí pár liberálnejších výrazov, no vyvaruje sa gramatických chýb a drobných chýb z nepozornosti ako sú preklepy, chýbajúce dĺžne či prebytočné mäkčene.

A ako ste na tom Vy? Mali ste v škole z diktátov jednotky, alebo je gramatika dodnes pre Vás nočnou morou? Ak skôr tá nočná mora, potom dúfam, že som Vám týmto článkom aspoň trochu uľahčila život. Budem rada, ak kliknete aj na malé efko a odporučíte tak článok aj ďalším ľuďom, ktorí ho možno budú tiež považovať za nesmierne užitočný. Ďakujem a o týždeň opäť do čítania!

Permalink | Leave a comment  »

Poznáte to. Dlho Vám niečo behá hlavou ale nejako nie a nie von. Klávesnica priam baží po dotyku brušiek Vašich prstov. Vnútri huláka siréna a megafónom si pýta slovo. A keď už je toho moc, treba pomoc. Tú odbornú, písmenkovú. Tak som sa aj ja rozhodla, že myšlienky musia von. Že je na čase, obohatiť svet o kúsok svojich tajných skrýš, podpultových vychytávok a zázračných receptov na čarodejné lektvary. Keďže môj web (ako vravieva jeden môj vysokoškolský profesor) "jaksi" neobsahuje blog a "jaksi" stále nebol čas tento stav napraviť, rozhodla som sa pretlak informácií vypustiť do ohrádky menom posterous. Ak uprosím kolegovcov z radov kráľovstva IT, snáď sa podarí tento blog prekrstiť aj na adlerviu, to ale zrejme až časom. Zatiaľ sa môžete tešiť na hromadu užitočných i zábavných písmeniek, ktoré sa usídlia práve tu. A čo môžete čakať?

• užitočné nástroje na prácu s textom
• rady, čo ako (ne)písať
• ukážky (ne)podarených textov najrôznejšieho druhu a z najrôznejších kútov sveta
• prípadové štúdie z vlastnej dielne
• vysvetlenia, vysvetlivky, osvietenia a pod.
• a ešte oveľa oveľa viac...

Verím teda, že Vám tento môj stream prinesie úžitok a že sa budete pravidelne vracať pre ďalšie a ďalšie vrece plné slabík, hlások, slov a viet. Ak ma moja nedôverčivá priateľka menom dochvíľnosť poctí svojou návštevou, posnažím sa z postov spraviť pravidelnú činnosť vyhradenú na jeden deň v týždni, povedzme na stredu? Uvidíme :) (povedal slepý hluchému...) Teším sa na Vás, read ya! ;)

PS: ak by ste to do zajtra bez mojej maličkosti nevedeli vydržať, stačí zablúdiť na www.adlervia.com

Permalink | Leave a comment  »